Eva Výbošťoková

Nedočkavá rozprávka o princeznej

Bola raz jedna
princezná. Volala sa Olinka. A ako každá princezná mala aj svoje muchy,
teda chyby, o čom sa v niektorých rozprávkach vôbec nehovorí! Ale ja
vám poviem: jednou z jej najväčších múch bola netrpezlivosť! Mala sedemnásť
rokov a už sa chcela vydávať:

-Jój, tatko, veď mi len rôčik chýba! Povoľte
že mi, vydať sa! Moja kamarátka princezná Topinka bude mať už o dva týždne
svadbu! A ja sa tam s princom ani neukážem a nie že by som sa
vydávala!

Múdry tatko kráľ jej to pravdaže zatrhol:

-Princezná Topinka má už dvadsaťtri! Ty si primladá na vydaj! Mladosť- pochabosť
a nezrelosť!

Jedného večera si princezná ľahla spať a pod perinu k nohám sa jej strčila

,pravdaže, aj nedočkavosť! A sníval sa jej prečudesný sen:

Princezná bola v záhrade. Na stromoch viseli nádherné slivky! Priam na zahryznutie!

Vo svojom sne si princezná  už takmer jednuodtrhla. Ale zbadala hroznový ker a na ňom

nezrelé plody. Ako veľmi rada by z nich jedla! Oveľa radšej by jedla hrozná ako tamtie

slivky! Vyčkávala na hrozná, hádam v sne rýchlejšie dozrejú! Ale ako na potvoru sa nič
nedialo! Čakala, vyčkávala, prečkávala až sa odkiaľsi spod zeme ozval
hlas:

-Kým nezistíš čo znamená tento sen,
veruže sa nevydáš!

Princezná sa ráno v šoku zobudila:

-Ale ja sa chcem vydať! Čo najskôr! Chcem, chcem a chcem! Kašlem na hlúpy sen!-

Princezná sa rozhodla stoj- čo stoj vydať sa a čo najskôr! Pre princezné to nie je problém,

všakže?  Olinka mala nedočkavých pytačov, ktorí stáli v dlhokánskom rade. Mohla si

vyberať! Najmenej trpezliví princovia sa radšej vrátili domov, lebo nemohli obstáť v rade!

Bolo zopár aj takých, čo obstáli v rade, ale nemohli počkať, kým sa princezná rozhodne.
Napokon zostalo ešte zo päť princov. Princezná sa nemohla rozhodnúť, ktorého z nich

si vyberie, a preto sa ešte dvaja netrpezliví princovia pobrali domov. Napokon si vybrala

princa Juliána. Ostatní sa rýchlo pobrali kade- ľahšie akoby im päty horeli. Julián sa hneď

spýtal:

-Je pre mňa veľká česť vziať si vás za ženu, princezná Olinka! Povedzte mi, kedy
bude svadba?

–Najskôr tak o tri dni.

-O tri dni? Toľko čakania? Myslel som, že sa naozaj chcete vydávať. Na toto
nepristúpim! Odchádzam!

Princezná Olinka nestihla otvoriť ani ústa a už bol Julián fuč!

-Čo teraz?- zúfala si. -Ale ja sa chcem vydať! Čo najskôr! Chcem, chcem a chcem!

Kašlem na hlúpy sen! Princ- neprinc! Stačí mi aj poriadny gazda!- Pýtate sa, ako je
možné, že kráľovský tatko nič nepodnikol? Nič nepodnikol, lebo nebol doma. Bol
práve na poľovačke a netušil, že na jeho zámku sú pytačky. Ale aké? Olinka
pozvala všetkých gazdov z okolia a onedlho tam už stál dlhý rad gazdíčkov od zámku

až po najbližšie pole. Ale aj oni akosi nemohli vyčkať! Jeden musel ísť rýchlo kosiť,

druhý žať, tretí siať a štvrtý nemohol v rade obstáť, piaty mal deravé koryto a šiesty

chcel vymeniť koňovi kopyto. Siedmy, osmy, deviaty, šesťdesiaty deviaty…
A sedemdesiaty už ani nebol gazda! Bol to iba záhradník Peter Pepe
Rozkvitnutý!

-Záhradník, ako si dovoľuješ prísť sem na
pytačky, keď som pozývala gazdov, teda chovateľov a pestovateľov
a nie záhradníkov?– urazene sa ho spýtala princezná Olinka, ktorú na
chvíľu opustila netrpezlivosť, ale sadla jej na nos namyslenosť!

-Nevedel som, že dnes sú pytačky. Myslel
som, že sa vám môžem aspoň zísť do záhrady!- urobil si srandu
z princeznej veselý záhradník.

-Drzáň záhradný, uvidíme, či sa budeš smiať
aj teraz. Povedz mi, čo podľa teba znamená tento sen, –rozhnevaná princezná
mu rozpovedala svoj sen- lebo inak budeš
o hlavu kratší!

-Hm, –zamyslel sa Peter Pepe Rozkvitnutý-
Veď je to ľahké! Jedz slivky
a nečakaj, kým dozrie hrozno! Jedz tie plody, ktoré sú zrelé! Ber si tie
dary od života, ktoré ti dáva teraz a na tie ostatné ešte počkaj!

Odkiaľsi spod zeme sa ozval tajomný hlas: -Už vieš, čo
znamená tvoj sen. Môžeš sa vydať, ale až o týždeň! A veruže to bola
pravda, veď o týždeň oslavovala princezná Olinka osemnáste narodeniny!
A kto bol ten pravý? Kto iný, ako veselý záhradník Peter Pepe Rokvitnutý?!
Ale svadba bola až o rok! Treba mať čas aj na chodenie!